Pages

27 March 2012

Vojtova metóda - ide to aj bez plaču

Jednou z mojich veľkých záľub je prirodzený pôrod, tehotenstvo a rodičovstvo. Domácim pôrodom som sa venovala niekoľko rokov, dokonca o tejto téme točíme s Dianou Fabiánovou aj dokumentárny film. Veľmi som si takýto pôrod sama želala, ale všetko dopadlo nakoniec inak a ja som našu dcérku porodila v pôrodnici. V dôsledku komplikácií pri pôrode jej diagnostikovali parézu brachiálneho plexu Erbovho typu. Vojtovu metódu nám predstavili ešte v pôrodnici a začali sme s ňou od 4. dňa cvičiť.



Opäť by som chcela zdôrazniť, ako veľmi bolo pre mňa dôležité priviesť našu dcérku do pohodového a láskavého domáceho prostredia. Keď nám povedali, že budeme musieť cvičiť Vojtovu metódu môj svet sa na chvíľku zrútil. Ako väčšina ľudí, ktorá o nej niekedy počula, okamžite som si predstavila plačúce dieťa. 

A tak aj bolo. Olívia terapiu znášala zle. Plakala, niekedy sa dokonca "zachádzala" - nevedela sa od plaču nadýchnuť. Každý fyzioterapeut, či lekár ma presviedčal, že plač je úplne normálny. Mne sa to však akceptovalo veľmi ťažko. Nakoniec som si na to ale zvykla - za veľkej opory manžela, rodiny a kamarátov. Chceli sme predsa pre dcéru to najlepšie a síce rozhýbať ruku. 

Mne ako mame to však nedalo. Nikto mi totiž nedal žiadne typy, kedy s ňou cvičiť a pod. Počúvala som len vyjadrenia typu: plač je normálny, musíte to akceptovať, robíte to pre ňu.... Môžem však povedať, že nakoniec sa mi podarilo nájsť spôsob, aby cvičenie viac nebolo traumatizujúce. 

Čo mi pomáha:
1. Nechať bábo samé sa zobudiť
2. Nakojiť 
3. Chvíľku sa pohrať
4. Uistiť sa, že je v poriadku a v dobrej nálade
5. Cvičiť
6. Znova nakojiť (niekedy je hladné, niekedy sa len upokojí)
7. Chvíľku sa ešte pohrať
8. Spať

Na tento systém som prišla spôsobom pokus-omyl. Keď si teraz predstavím, ako som s ňou voľakedy cvičila hneď ako sa zobudila (tak ako mi ukázali v pôrodnici), ani sa nečudujem, že tak strašne "vrieskala". Bábätká sa predsa budia na hlad, takže vlastne bola frustrovaná z hladu, z vyzliekania, cvičenia... Neskôr som skúšala aj iné postupy, ale tento pre nás funguje skvele. Už týždeň pri cvičení neplakala (okrem cvičenia z fyzioterapeutkou), iba sa občas "posťažuje", či zaprotestuje. 

Čo mohlo ale tiež pomôcť je kranio-sakrálna terapia, ktorú som s ňou pred týždňom absolvovala a určite v nej budem aj pokračovať. Hybnosť v ramene sa výrazne zlepšila a myslím si, že pomohla aj k Olivkinej pohode pri cvičení. 

Vojtova metóda je časovo náročná. Niekedy mám pocit, že celý deň sa točí okolo Olivkinho cvičenia (4x denne). Napriek tomu je pre mňa príjemné vedieť, že nám môže dôverovať a cvičenie nie je pre ňu viac nepríjemné. Aj keď celá táto procedúra zaberie niekedy hodinu času, pričom cvičí každé dve-tri hodiny. Som presvedčená o tom, že jemné zaobchádzanie s bábätkom sa neskôr prejaví na jej pohode a dôvere v bezpečie rodiny. 

Všetkým rodinám a hlavne maminám, ktoré s dieťatkom musia cvičiť, či absolvovať iné procedúry prajem veľa trpezlivosti a láskavosti. Nezabudnite však popri tom aj na seba a na svojho manžela (partnera) :-))

----------
poznámka 1:
Vojtovu metódu cvičíme kvôli diagnóze paréza brachiálneho plexu. Rozhodla som sa o tom písať na novom blogu. Ak si myslíte, že máte zaujímavé/poučné informácie ohľadne tejto diagnózy, ozvite sa mi. Rada ich použíjem.


--------
poznámka 2:
našli sme terapeutku, čo cvičí vojtovku bez plaču. Také fakt existujú!!! Vraj MUDr. Vojta až na sklonku života začal dohovárať terapeutkám: "ak vám deti budú plakať, dolámem vám ruky". Popýtajte sa vo svojom okolí, či tam také máte. Veľmi vám aj detičkám držím palce. 

1 comment:

Dana Jantusova said...

My máme tú istú diagnózu a malý bude mať v októbri 5 rokov a zvládame uplne super bez plaču :D

Post a Comment