Pages

27 April 2012

Príbeh na dobré ráno

Keď som prvý krát videla úvodný obrázok tohto videa, pomyslela som si, aké je to milé. A že keď moja dcérka troška vyrastie, budeme pozerať takéto rozprávočky spolu.

Video milé bolo, ale iba na úvod. Neskôr začalo upozorňovať na to, čo všetko ako ľudia robíme zle. Ako sú vo všetkom chemikálie. Všade. Všade. Dokonca aj v materskom mlieku!!!! Veď pozrite si sami.




Musela som sa nad tým zamyslieť. Vo svojom relatívne krátkom živote som si, čo sa týka stravy, prešla všeličím. Rada o sebe premýšľam ako o človeku, ktorý sa stravuje zdravo a žije relatívne zeleným životom. Ale naozaj to tak je?

OK. Preferujem bio potraviny, inú ako eko drogériu u mňa nenájdete a na víkendové cestovanie vymieňame látkové plienky tiež za jednorázovky, čo sa v prírode rozložia.

Ale čo tie občasné hranolky z mcdonaldu, zmrzka, nespočetné množstvo horaliek, oreo cookies, neustále cestovanie (autom, lietadlom). Dnes nám boli vytepovať sedačku, keďže včera ju naša krásna dcérka okakala :D Vôbec som sa nad tým nezamýšľala, až kým mi manžel nepovedal, že zoberie maličkú a pôjde sa s nou prejsť, lebo mu je z tej chémie zle. A bum! Ako to, že som nad tým neuvažovala? Jasné, že tepovanie nie je len čistá voda a tepovací stroj.

Som naozaj tak "zelená"? Asi len ťažko. Stále sa mám čo učiť, v čom sa zlepšovať. Je výzva vidieť sa zrazu v inom svetle. Žiť s nejakou predstavou o sebe a zrazu zistiť, že je to vlastne celé inak. Ale mám chuť na tom pracovať. Toto je krása rodičovstva. Že človek sa vedome chce zmeniť k lepšiemu. Už len kvôli dieťaťu. Aby malo šťastný domov a hádam aj zdravú Zem.

No comments:

Post a Comment